Posledne pri reflexii nad encyklikou Božieho služobníka Jána Pavla II, Evanjelium života sa mi dostal do rúk Štvrtkový komentár Mariána Gavendu na tému Evanjelium života (www.radiovaticana.va), ktorý by som dal rád do pozornosti mojim čitateľom. Z príspevku vyberám: "Po vysokých školách putovala výstava o genocíde umelým ukončením tehotenstva. Drastické snímky a hrozivé štatistiky ukazovali masové hroby, popravy, koncentračné tábory a napokon zmrzačené, krvou zaliate ľudské plody, na ktorých bolo už tak jasne vidno aj detaily ľudskej bytosti, ako prsty či srdce. Za každou genocídou stála niektorá ideológia, za každou ideológiou niektorá forma osobného či skupinového sebectva. Tej, čo práve prebieha, sa zďaleka nevyrovná krutosť a počet obetí v koncentrákoch ani socialistické hladomory a gulagy. Má jednu nápadnú črtu – koná sa nenápadne... Bolo zaujímavé pozorovať reakcie študentov na túto výstavu: zhrozenie alebo pohŕdavé, ostentatívne otočenie sa chrbtom. Tým opäť otvorili tému, o ktorej sme svojho času veľa uvažovali, keď išlo o zverejnenie pomerne drastických bildboardov na obranu života poukazovaním na hrôzu interrupcie. Odznievali asi takéto argumenty: Na jednej strane tu je množstvo žien, ktoré svoj skutok vykonali neraz v neinformovanosti, ba priam oklamané alebo pod rozmanitými tlakmi - a do smrti si ho nesú ako zožierajúce bremeno. Vymaniť sa z depresií a výčitiek svedomia si často vyžaduje osobitnú duševne - duchovnú terapiu. Božie milosrdenstvo nevylučuje žiaden hriech a Kristus ho nielen odsudzuje, ale aj odpúšťa a volá k novému životu. Pre túto veľmi početnú skupinu žien, a neraz aj ich manželov, je neustále odsudzovanie interrupcie zobúdzaním ledva prekonanej traumy, drásanie starých rán. Najmä ak sa deje v cirkevných prostrediach, kde väčšina tých, ktorých sa to týkalo, si už prešli svojim očistným peklom. Nezriedka práve pričasté, odsudzujúce opakovanie tejto témy – neraz veľmi silnými slovami -, vedie k postupnému odporu voči Cirkvi. Úplne opačnou je však druhá skupina, ktorá si svedomie uspáva klamnými argumentmi o tom, že je lepšie viac sa venovať už žijúcim deťom, že tu ide iba o zhluk buniek a podobne. Tieto ženy sú otrlé a zatvrdlivé voči pravde a každé pripomenutie tejto témy vnímajú ako útok, rozbíjajúci hrady ich domnelej bezúhonnosti. Na ne väčšinou nezaberú ani najdrastickejšie obrázky a štatistiky, odvrátia sa im chrbtom alebo sa ešte utvrdia vo svojich lživých argumentoch. Posilní sa zatvrdlivosť a tá sa ventiluje nenávisťou voči Cirkvi. Väčšinou sa to prejavuje až zbesilým zúrením, ak sa na túto tému Cirkev vyjadrí"...(viac v článku) Pozri viac na http://storico.radiovaticana.va/slo/storico/2009-02/268835_stvrtkovy_komentar_mariana_gavendu_evanjelium_zivota.html