Dovoľte mi, položiť Vám otázku...

Možno mi dáte za pravdu, že položiť správnu otázku alebo pomenovať nejaký fenomén, nie je až tak ľahké, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. O čo viac to platí pri otázkach, ktorých odpovede následne zmenia náš postoj, uvažovanie alebo uhol pohľadu. Presviedčame sa o tom dennodenne najmä pri sledovaní rôznych televíznych diskusných relácii alebo pri osobných rozhovoroch s našimi priateľmi a známymi. Je zaujímave si všimnúť, že i napriek tomu, že v každom z nás je túžba pýtať sa a poznať pravdu, predsa však mnohí ostávajú radšej ticho a súhlasia tak priamo alebo nepriamo so všetkým, čo im je predložené.

Naša spoločnosť sa pomaly pripravuje na voľby 2010 a tak každá politická strana bude predstavovať svoj politický program a smerovanie. Je teda na mieste pre nás, voličov, pýtať sa na otázky, ktoré sa dotýkajú nielen určitej politickej vízie do budúcnosti na nasledujúce 4 roky, ale aj na otázky zamerané na ochranu ľudského života od jeho počatia až po prirodzenú smrť. Niekto tu môže namietať, že tieto otázky sú citlivé a ľudí rozdeľujú v ich postojoch a názoroch alebo, že odpovede na tieto otázky hľadá iba Cirkev. Pravdou však ostáva, že práve na otázky týkajúce sa ľudského života, by sme mali všetci v spoločnosti vedieť dať správnu odpoveď. Ide tu predsa o prirodzený zákon zakotvený v každom z nás nehľadiac na to, či sme veriaci alebo neveriaci. A áno, ide tu o citlivé otázky, ale kto sa postaví na obranu každej ľudskej bytosti od svojho počatia po prirodzenú smrť; na obranu tých, ktorí ešte nevedia rozprávať, ale ktorí tak ako my majú právo narodiť sa?

Je tu teda čas klásť otázky, hľadať pravdu a zmysel nášho ďalšieho smerovania ako spoločnosti, ale aj ako jednotlivcov. Zároveň je tu čas, aby sa každý z nás zasadil za úctu ku každému dieťaťu od počatia a pozdvihol verejne svoj hlas na ich obranu a právo na život. Práve takýmto spôsobom dáme jasne najavo, že nám otázky spojené aj s našou existenciou nie sú ľahostajné, a že ľudská bytosť ma neodňateľné právo na život. Určite sa stretneme aj s mnohými, ktorí nás nepochopia alebo dokonca odmietnu. Nedajme sa preto odradiť a radšej sa postavme na stranu života; na stranu tých, ktorí majú úctu k životu; tých ktorí neschvaľujú zákony proti životu, ale za život; tých, ktorí nehľadia len na právo matky, ale aj na právo počatého dieťaťa; tých, ktorí si uvedomujú, že spoločnosť alebo národ umiera, keď siaha na počatý život. Ľudský život treba rešpektovať absolútne.

A tak záverom, dovoľte mi, položiť Vám otázku: Dokážete sa zasadiť za úctu ku každému dieťaťu od počatia až po prirodzenú smrť a vytvoriť lepšie predpoklady a podmienky, aby bolo postarané o každé dieťa a každú tehotnú ženu? Ak áno, potom máte môj hlas.